My diary

Odhodlala som sa... spravím to.

18. března 2010 v 22:20 | mimushQa
Naozaj mi je to ľúto. Naozaj som to nechcela. Ale je to tu.

KONIEC.

Žila som tu viac než rok, bola som tu úplne doma a milovala som túto adresu. Lenže v poslednom čase mi začala vadiť neanonymita tohto blogu (ak také slovo vôbec existuje) Mám nový a pomaly si naňho zvykám. Už sem nepridávam a asi ani nebudem a preto spravím to čo som si nikdy nemyslela, že spravím. Nebudem už chcieť aby ste klikali na túto adresu, nový článok už nepríde. Nedokázala by som to tu vymazať a preto tu ostane všetko tak ako predtým. S výnimkou toho, že to tu zapadne prachom a pridá sa k ďalšej kope nezmazaných blogov, ktoré sú odpadom na webe. Viem, som ako ekologický aktivista, čo vylieva benzín do potoka. Ale je to ako spáliť svoju minulosť. Viem, že sa raz vrátim aby som si svoje články prečítala.

Tak zbohom moji ľudia, bolo vás veľa a striedali ste sa, no všetkých som mala rada.

týmto zakončujem svoju internetovú púť pod menom..

mimushQa.

Not happy day

28. února 2010 v 20:44 | mimushQa
Chcela som ísť napísať na nový blog. Fakt som chcela, lenže som zabudla heslo a ešte som tam aj dala nejaký blbý mail tak mi to nešlo. A tak som zas tu. Dneska je to fakticky hrozné. Teda nie je, len ráno a večer je.

Ráno bol hokej. Nebudem to rozoberať, to slovo vo mne vzbudzuje rýchle zaplavenie očí slzami. Znamenalo to pre mňa neskutočne veľa, asi až príliš. Ale za pár dní budem snád už v poriadku. Ked to skončilo strašne som sa snažila na to nemyslieť a darilo sa mi. Pomohlo to, ale teraz ma to dostihlo.

Všetko to spôsobil net. Konkrétne jedna vec ma dosť zosmutnila, nemala nič s hokejom, proste som zrazu prišla o svoje podivné ilúzie a dopadla na zem. Teda, ešte asi celkom nie ale som si istá, že je to len otázka krátkeho času kedy sa tresnem o beton. Tak či tak, zase som sa presvedčila, že príliš sa oddávať snom sa nevypláca. Ale čo kedˇ si nemôžem pomôcť..? Vždycky viem ako tieto moje výmysly dopadnú a aj tak snívam, je to poriadne zlé a človek nepochopí ak nevie aké to je.

Skrátka a dobre, moja pýcha bola zase zadupaná a prejavil sa komplex menejcennosti. Je to vlastne klasický koniec môjho vznášania sa v oblakoch ale vždy má trocha inú podobu a vždy ma zasiahne a zhodí. A do toho všetkého sa pritrafil celý deň tak dobre zadupávaný..HOKEJ.

Moja sestra mi poslala pár hrozne smutných článkov a mne sa zas vrátilo to sklamanie a nespravodlivosť a pocit, že s tým nemôžem nič urobiť. Asi to prežívam fakt príliš, skoro ako keby som bola hokejistka. Ale ja si nepomôžem.

Celá dnešná kríza je o mojom nepochopiteľnom mozgu a duši a neviem o čom všetkom ešte ale je to jedine a absolútne môj problém. Nevadí, neľutujem, nebudem to v sebe držať a tváriť sa, že som nadšená. Potrebovala som to len dostať von a tak sa tu ocitá dˇalší z mnohých nešťastných článkov o stave mojej duše, tento krát (verím, že) krátkodobom.

Ja to nedokážem..

19. února 2010 v 18:35 | mimushQa
Založila som si nový blog. Vytvorila prezývku, urobila design. Všetko by to bolo úplne bezchybné keby som zas a znova nezistila, že to nedokážem !! Mala som už množstvo pokusov, blogov ktoré by boli schopné vydržať ale hned ako som urobila design som o ne stra

tila záujem. Neviem sa ani donútiť naklikať tú novú adresu a prihlásiť sa a nie ešte tam niečo napísať.

Jedinou chybou tohto blogu je, že nie je anonymný, inak mu nič nechýba. Lenže ja sa proste nedonútim napísať svoje myšlienky niekam inam ako sem. Je to smiešne, ja viem, ved je to vlastne len iná adresa, aj design by som si mohla dať rovnaký a získala by som viac návštevnosti, určite viac ako na tomto rok a polročnom krachu všetkých návštev.

Ale ja to nezvládnem, cítim sa ako keby som zradila svoj denník a vypísala jeho obsah na nástenku, nevviem to popísať. Chcela by som aby na tento blog chodilo viac ľudí ale zároveň to nechcem mať ako záväzok a každý deň sa trápiť či tu svieti nový článok. Chcela by som aby sem ľudía chodili a s radosťou čítali nové príspevky ako kapitoly na obľúbenej knihe.

A tak mám len zopár možností, robiť to čo doteraz, čiže to tu nechať upadať a venovať sa radšej reálnemu a trojrozmernému životu alebo urobiť dlhú a ťažkú rekonštrukciu a starať sa o môj online denník tak ako sa patrí.. Dá sa zobrať z každého niečo??? Moje tri mesiace bez netu ma naučili, že 3D svet je tisíckrát lepší ako ten na obrazovke. Aj keby som chcela, nemám čas, ale chýba mi niečo z toho bezcieľneho sa ulievania na PC. Chýba mi tá pohodo-nuda. Nie, nevymenila by som ju za svoj život, nechcem sa vrátiť späť ale keby sa ku dňu pridali ešte dve nepotrebné hodiny tak by som nebola proti ich preblogovať a precompovať. Ale nemôžem mať všetko a teraz som šťastná. Je to moje rozhodnutie a ja sama viem, že je správne a je čas prežívať svet vonku a nie pred obrazovkou.

Táto moja úvaha je vlastne celá zbytočná, ale potrebovala som si to utriediť v hlave a písanie je asi najlepší liek. Už nemám nič na srdci.. takže BYE..

Alive

12. února 2010 v 15:58 | mimushQa
Takže,.. popadla ma taká nezyčajná chuť napísať sem niečo. Net máme už pár dní ale vôbec som nemala chuť sem ísť a niečo písať. Pôvodne som myslela, že si založím nový blog hneď ako budeme mať net ale teraz sa mi nejak nechce. Vytvárať rubriky, nových návštevníkov.. možno by to bolo fajn ale teraz to nepatrí k mojim prioritám a nebudem si na to míňať životnú energiu. Dosť sa zmenilo cez tie tri mesiace, čo som nebola online. Hlavne som si odvykla od pravidelného pripojenia na net či tv. Bolo to super.. teda, nie že by som nebola rada, že už ten net máme ale je to len pár dní a už pri ňom zabíjam kopu času. Za tie tri mesiace som sa naučila svoj čas využívať inak. Lepšie.. čítala som, písala denník, kreslila.. hrala som na gitare. Nie som si istá, či budem aj teraz tak veľa zabíjať čas nezmyselným čmáraním do zápisníka. Lebo som zistila, že jediná vysoká škola ktorá by ma ako tak bavila, je grafika a tam by mi bolo treba vedieť kresliť. A kreslenie ma aj baví. Teraz je to iné. Zase zakopem svoje kreatívne cítenia niekde pod facebook a blog a icq. To mi pripomína, že by som si mala stiahnuť skype. A že by som už konečne mala vypadnúť z tohto prekliateho zabíjača času zvaného internet.Keby som tak na to mala vôľu. No tak pozbieram nejaké jej zbytky a posnažím sa odísť. Zatiaľ zbohom, vaša stále živá .. mimushQa

Snehová kalamita a zase nový týždeň..

18. ledna 2010 v 9:16 | mimushQa
No. Nemyslite si, že už mám net. LEbo nemám. ZAs píšem cez infošu. Takže, dneska krásne ráno... snehu po kolená a moja maličkosť si obliekla sukňu. DES !! ale nie, bola sranda. Je strašne pekné keď je všade kopa snehu... teraz mám výhľad cez okno na totálne obsypaný strom a páči sa mi to. Takto nesnežilo celé vianoce. A v tom je tá irónia. Normálne by som už aj prijala jar. (Ten sneh ma teší ale..) proste, keby takto nasypalo o dva týždne dopredu som happy až neviem čo zo sebou.. no ale musím byť spokojná s tým čo je a aj som... Hm.. a o dnešku. Ešte sa nič nestalo ale zato sa stane. PRvú hodinu nám meškala učka kvôli snehu tak došla až v strede 2. a preto nás našťastie neskúšala z programov, mala by som 5. Máme dneska polročku z matiky, to bude des.. a po škole mám krúžok s malými babami, budeme vyrábať také nejaké bombule či ako to
nazvať.. A potom mám birmovku, AMEN. Zrovna sa tam neteším, bude to len samé: Ty si ale ironická.. Miriam nezabŕdaj.. a pod. Lebo v mojej skupine si o mne všetci myslia, že srším mimoriadnou iróniou a ja si dovoľujem poznamenať, že to tak nie je. Zo začiatku to bola haluz ale teraz je to už nanič. Budem už končiť, lebo bude zvoniť. Takže aj keď si toto neprečíta asi nikto.. sbohem,
Your mimushQa

Vyzerá to nadlho

30. listopadu 2009 v 8:46 | mimushQa
Njn, je to blbé ale s našim netom sa nič nemení. Vyzerá to, že tmobile sa nevie pohnúť s linkou takže ma tu nečakajte dlhé roky. Vidím, že sa kopa v ecí zmenila a budem zas musieť začínať odznova. Možno aj na inom blogu. SO GOODBYE.. neviem na ako dlho.

Tak zbohom na pár dní.. alebo týždňov

2. listopadu 2009 v 8:17 | mimushQa
Od soboty som sa presťahovala do nového domu a zatiaľ tam nemáme net. Teraz píšem zo školy, dávam pozastávku až do odvolania takže sorry všetky SB a ostatní, nemám chuť ani čas predpripravovať články, možno sem zabehnem pondelky cez inf :) good bye už ma skoro načapala :D

Krabice, prach a nepotrebné veci

28. října 2009 v 21:33 | mimushQa
Muhahaaa... keby ste to u nás doma videli. Tomu sa povie chaos. No, sťahovanie nie je žiadna sranda, ak ste to nezažili ani vám to neprajem. Je to prvý krát čo sa budem sťahovať a je to des. Už som skoro pobalená ale ostatné kúty nášho bytu sú ešte útulne zapratané. Zato naša izba vyzerá ako skladisko a tie biele steny sú príšerné. Hmf.. a našla som stovky divných vecí na ktoré mám spomienky a kopy nejakých hovadín čo som nikdy nevidela.. no sranda..

o hodinu neskôr



hm, ten nadpis mi pripadá ako z knihy ale práve som sa vrátila z večerného behu (obehla som si mesto ale nazvime to skôr debatný krúžok) a už sa mi fakt nechce do balenia. Ale ešte to dokončím. Je to celkove des. Ach, dúfam, že v noci sa mi nebude snívať ako ma naháňa obrovská krabica a kričí: "Nestihneš sa zbaliť" alebo niečo podobné. Ale o to sa báť nemusím, spánok mám veľmi veľmi dobrý. Hm, zajtra si nemusím ani len vypínať budík, vstávam 6:30. Nenávidím tento svet... no okej, už idem aby som sa umárala v depke.. majte sa..

Nie som scene !!

26. října 2009 v 18:13 | mimushQa
Ach, už pár týždňov ma štve tento "úžasný" štýl. Moja sestra sa do toho zbláznila ale naozaj netuším čo vidí na premachlených očiach ako ked sa zabudneš odmaľovať do bazénu a krikľavých nezladených oblečeniach. Ale o tom teraz nejdem písať scene.hanouch, moje SB má na blogu súťaž o naj scene fotku a ja som sa tam prihlásila, už len tak z recesie. Raz som sa doma nudila tak som sa poobliekala ako scene a vyšli z toho poniektoré celkom schopné fotky takže tu sú:

(tuto chcem aj do sutaze thx)

Len na pár minút..

26. října 2009 v 8:19 | mimushQa
Som tu teraz len na chvíľku zo školského PC. Cezu víkend som sem nemala čas nič pridávať lebo som ho celý zabila balením. Ideme sa v sobotu sťahovať a k tomu prichádza dalšia zlá správa, že nebudem mať mesiac internet. Takže od novembra sa sem dostanem tak najviac v pondelok na informatike a prvý raz v živote táto hodina bude na niečo užitočná. Ale úprimne povedané celkom sa teším na život bez netu a bez telky. Bude to niečo úplne nové, nájdem si čas na písanie knihy, budem hrať Sims a upravovať fotky. Po večeroch budem pozerať filmy ktoré musím tento týždeň stiahnuť a budem štrikovať. A čo bude na tom najlepšie budem si žiť svoj život v novom domčeku s krbom a veľkou kuchyňou, záhradou a balkónom a hlavne... vlastnou izbou.

PS: Prosím napíšte mi sem nejaké dobré filmy nech viem čo staihnuť. Thanks :)

Zdolala som rekord !!

20. října 2009 v 14:27 | mimushQa
Rekord vo vyrábaní trapasov za deň. Začalo to dnešnou prvou hodinou. Mali sme telesnú a naša "úžasná učiteľka" sa rozvalila na stoličku a my sme mali hrať volej. Sedela si tam ako hnilý pomaranč a ani na sekundu na nás neprestala vyhukovať. "A ty sa postav tam !!" "Ako to odrážaš tú loptu?" "Krok za čiaru inak budeš mať prešlap" A najlepšie bolo na tom, že ona vlastne nevie pravidlá volejbalu. Bola tak nechutná, že jej kamoška začala odvrávať a všetci ostatní jej za chrbtom robili ksichty. Samozrejme, ona to musela požalovať len na mňa a tú kamošku. A po šiestej hodine si ma milá triedna zavolala , že mi vynadá. Nestihla som obed a 10 minút som čakala v rade. Medzitým som chcela varovať kamošku, že ju čaká triedna a podarilo sa mi to rozkríknuť tak nahlas, že to počula učka čo mala dozor. Našťastie je strašne fajn tak sa nič nestalo. Akurát ked som hovorila, že ma nemá telesnárka rada to započula dalšia učka čo bola za mnou v rade. Kamoška jej to tam celé začala vykladať a hlasno nadávať na telesnárku. No a najlepšie na tom bolo, že tá telesnárka sedela celý ten čas v jedálni a pravdepodobne to všetko počula tak ako aj dalších desať učiek. Ale toto zdaleka nie je všetko. Pri skrinkách kedˇ som si brala bundu sme so spolužiakom nadávali na školu a to aká je trápna a nevšimli sme si, že dvere do jednej triedy sú otvorené. Vzápätí z nich vyšla moja milovaná fyzikárka a prebodla ma smrteľným pohľadom. No a perlička na záver:
Kráčam si po meste, nadšená, že som už vypadla zo školy a nahlas plánujem s kamoškou pomstu pre učky. Akurát som bola pri bode, že učke kúpim čokoládu aby z nej pribrala a budem ju chodiť otravovať domov, kedˇ sme predbiehali nejakú ženu s kočíkom. A ktože to nebol??? Matikárka na materskej ktorá ma z duše nenávidí. A čo je na tom najlepšie??? Za celý čas čo odišla som ju videla len dva krát !! A z toho jeden krát ma musí počuť ako hovorím : "Prídem k nej domov a poviem: Pani profesorka ja som to bez vás nemohla vydržať" (akože to som vtedy hovorila na tú pomstu) Rozhodla som sa, že dnes už nevyleziem z domu lebo náhodou by sa mi určite stalo, že ma bude niekto počuť ako ho ohováram alebo ohováram jeho známych. Ale dneska mám ešte salsu takže tam sa mi určite niečo stane.
Doteraz som myslela, že takéto trapasy v takýchto množstvách sa stávajú len v knihách, no najskôr to tak nie je. Držte mi prosím palce aby som dnes ten rekord ešte nezvýšila. Bye..

Aký bol víkend? Oslavný.

18. října 2009 v 18:48 | mimushQa
Huhuhúúúú.. čo by ste povedali na víkend preplnený rodinnými oslavami?? Asi by to neznelo moc dobre.. ale na moje vlastné prekvapenie, tento nebol vôbec až taký zlý. Včera, sme boli prakticky od 15 do 23 na jednej oobrovskej rodinnej oslave, plno tiet, ujov a praujov, sesterníc, prabratrancov, proste čokoľvek čo má niečo spoločné s rodinou. Museli sme byť veľmi slušne oblečení, suknička, kabátik, balerínky... brrrrrrr... Okrem toho že som sa v tom nechutne cítila mi bola ešte aj hrozná zima, lebo vnútri vo "fajn klube" či jak sa to tam volalo, nebolo moc vykúrené a moja inteligencia si obliekla tričko na ramienka a tenučké bolero. Tak či tak väčšinu času sme lietali po vonku, (ja viem, že sa to na môj vek už nehodí) a hrali skrývačku alebo čo to bolo. Samozrejme, nebola to moja vina. Na začiatku sme sa len prechádzali, ja, sestra a bratranec, (všetci už v "pokročilejšom" veku ) a normálne sme sa rozprávali. Bolo to v areáli markízy, takže popri tom rozprávaní sme aj trochu blbli ale naozaj iba trochu. Potom sa menšie decká začali nudiť a tak po nás hádzali vreckovky s nadpismi "normálny nieste" alebo "o čom sa bavýte" (tie íýčka sú tam naschvál tak to bolo napísané) Okrem pred nami utekali a vyškierali sa z okien a rôzne iné hovadiny, tak sme ich nakoniec zabavili skrývačkou v tom markizáckom areáli. Hm, bolo 10 večer a hrozná zima ale bolo to celkom srandovné, hlavne naháňanie v smykľavých balerínkach a rôzne iné. Ale aspoň nebola nuda. Dnešok bol o niečo menej zaujímavý ale fajn. Boli sme na obede u babky, (už menšia spoločnosť) a väčšinu času sme sa len zabávali na malej Zuzke (sesternici) a tak. No a teraz som už konečne doma a teším sa ako si večer pustím telku, (a nebude to superstar) a sadnem si ku svojmu štrikovaniu, (mimochodom môj šálik má už 1.5 m, fotka pod perexom) a budem oddychovať. No ale k dokonalému šťastiu mi bráni len vedomie že zajtra je škola, písomka z matiky a obsah z anglického článku ktorý vôbec neviem, (komu sa chce hovoriť o "telephone kiosk") a ešte aj krúžok s krpcami "Aaaaaaargh!!" Muhaha, ale tým sa teraz zaoberať nebudem, budem sa tváriť, že o tom neviem a užívať si krásneho večera.

Zbohom alebo s Bohom, alebo ako chcete :) (nezabudnite pozrieť pod ten perex!!)

Dáždˇ, čaj a štrikovanie

10. října 2009 v 17:22 | mimushQa
Dnešok je úžasný. Skvelý. Vonku prší, je sivo a pochmúrne a zistila som, že to je to čo milujem. Kašlem na slnko a teplo moje počasie je toto. Jasne, na konci zimy to už budem nenávidieť ale dneska si to užívam. Od rána som bola na stavbe a pracovala a pracovala a pracovala. Našťastie mi robila Gabika (moja super úžasná teta) spoločnosť. Bolo to celkom zaujímavé a kedˇ sme skončili na našom dome išli sme ešte na ujov a robili aj tam. Pršalo a my sme prenášali dosky ale moc mi to nevadilo. Doplatilo na to moje oblečenie ... to by bolo na fotku. Našťastie som si neuvedomila aká je zima, až kedˇ som prišla domov. Rovno som sa hodila do vane. Proste super. Počasie je úplne vhodné na teplý čaj a štrikovanie. Asi sa to všetkým bude zdať od veci ale ja milujem štrikovanie. Je to strašne upokojujúca práca a dajú sa vyrobiť také super veci. Môj cieľ je naučiť sa raz štrikovať päťprstové rukavice. Ale je to extra ťažké takže možno až za sto rokov. Zatiaľ som iba na úrovni ponožiek a šálov. No to je jedno, už mi dochádzajú nápady čo mám písať tak zas niekedy inokedy :)

Sladká Taylor Swift, drahé Disney a hudba ako taká

6. října 2009 v 17:29 | mimushQa
Dneska som si zapla youtube, že si pustím nejaké pesničky od U2 ale zrazu som sa pristihla, že pozerám na klipy Taylor Swift. Romantické, smutné, happyendové... akékoľvek ale pri väčšine z nich ma zaujal viac príbeh klipu ako hudba. Nehovorím, že som si ich nestiahla :P Kedˇ si už pozriete klip namotáte sa na pesničku. Aj kedˇ sú všetky riadne na jedno kopyto a skoro s rovnakými slovami. Taylor proste vie, na čom bude zarábať a to na sladkých príbehoch pre nevyzreté trinástky. Asi som stále nevyzretá, lebo sa mi niektorá jej hudba páči, ale súhlasím so všetkými ktorí povedia, že to už trocha preháňa. Sladké pesničky zvládam pokiaľ sú v rozumnom množstve, no Taylor je normálna továreň na romantiku, a po dvoch troch pesničkách sa už cítim ako vykúpaná v sladučkom sirupe a posypaná farebnými guličkami. Začalo to Love story, pokračovalo Crazier, stále som to zvládala. Dokonca som si stiahla White horse a Teardrops on my guitar a vtedy toho začalo byť príliš. Picture to burn bola aspoň nejaká tá zmena k lepšiemu, no nebolo to zase také svetoborné. Forever and always som mala tiež chvíľu obľúbenú ale všetko to znie strašne podobne. Teraz som si dala pauzu a nepočúvala ju a dneska som sa nezdržala stiahnutia You belong with me a Our song. Je to zase rovnaké ale taký týždeň počúvateľné. Potom sa to presunie do početnej kopy prepočúvaných pesničiek, na ktorej by sa okrem Taylor našla aj Miley Cyrus, Demi Lovato a iné Disneyovské hviezdičky. ↓↓

Chcelo by to nápad.

29. září 2009 v 15:57 | mimushQa

V poslednom čase dosť surfujem po blogoch a došla som na nemilé zistenie, že môj je riadne o ničom. Koho baví čítať si, že som dnes dostala jednotku a bola vonku? Možno tak toho, kto ma pozná osobne a kedˇ poviem "stretla som Luciu" tak bude vedieť čo tým chcem povedať. No pre ostatných je to zbytočné a nezaujímavé. A preto sa chystám na zmenu. Lenže ešte neviem akú...

Prezerala som si veľa tých blogov a mohla by som ich roztriediť na pár kategorií ktoré ma zaujali.


Ak máte depku, nečítajte, budete ešte zúfalejší.

21. září 2009 v 15:23 | mimushQa
Dnes je taký desivý deň, že už naozaj neviem. škola bola jedno obrovské zúfalstvo. Teda vlastne sa nič zúfalé nestalo to len ja som bola zúfalá a zdeptaná sama sebou. Teraz sa mi to zdá smiešne ale vtedy nebolo. Dneska je totiž prvý deň po vinobraní, na ktorom som bola len piatok lebo v sobotu aj v nedeľu boli rodinné oslavy. To bola jedna dosť strašná vec. Okrem toho som sa dozvedela, že bolo super a tak moja závistlivá povaha a nálada zapracovali a ja som začala byť úplne neznesiteľná. ↓↓

Pozastávka-Tatry

10. září 2009 v 17:26 | mimushQa
Idem na týždeň do tatier, tak ma tu tieto dni nečakajte. dúfam, že návštevnosť zas neklesne tak hlboko ako minule :)

Have a nice day

8. září 2009 v 16:17 | mimushQa
Hallo everybody !!
Ako žijete svoj septembrový život? Ja sa máám fajn. Dneska je zatiaľ "nice day". Skolu neriešim je to len odporné miesto, kde sa dá dobre zabíjať čas. Mimochodom zajtra nám naparili sedem hodín (nádhera) a k tomu posledné je nábožko. Dve domáce už na dneska, no ale povedala som, že školu neriešim tak nebudem. Po škole sme išli s kamoškami ešte do knižnice a po obchodoch a potom sme išli na mojito, osláviť "vianoce" (moje meniny). Bola sranda a dostala som krásne darčeky. No a pak som išla domov. Vonku je teraz príšerné počasie. Ráno ti je zima v čomkoľvek a poobede to vlečieš v taške domov a paríš sa v rifliach. Naša trieda má najhoršie miesto v škole a aj kedˇ je vonku ešte ráno zima tam je ako v sklenníku. Neviem ako to tam prežijeme. Ešte chcem napísať, že včera sme sa stretli s pár osobami (Luciou a Adrikou, ale mená sú nepodstatné) a dohadovali sme sa o krúžku, čo budeme robiť "poklad môj",moja sestra a ja pre tie malé baby čo sme pre ne robili aj tábor na začiatku leta. Celkom sa na to teším a bude to aj dosť práce ale aj to je na niečo dobré. Tiež som sa v škole príhlásila na volejbal, a vyzerá to že tento rok budem mať dosť krúžkov. Myslím, že to bude super. V poslednom čase mám nenormálne tvorivú náladu a kedˇ prídem zo školy ani nejdem na PC (teda niekedy) ale idem kresliť. Ak spravím niečo poriadne možno to sem odfotím. Dosť aj upravujem fotky čo som počas leta nafotila a začínam rozmýšľať o vianočných darčerkoch. Proste lietam v oblakoch. A nič by túto nádheru nekazilo keby na svete nebola matika, učitelia, a vlastne celkove škola. Chcela by som ju zrušiť !! Lenže so školou by odišli aj pozitívne veci, aj kedˇ ich je minimum, ale sú. Co už budem to musieť vydržať. Do dôchodku je to len pár desiatok rokov :P

Som šťastná a usmievavá

5. září 2009 v 20:18 | mimushQa

Dneska bol taký fajn deň. Teda ešte je. Vlastne sa nič vôbec zaujímavé nestalo. Mala som neuveriteľne tvorivú náladu a skoro vôbec som ju nevyužila. Teda pár obrázkov som iba upravila a vytvorila na PC ale mohla som napríklad aj konečne dopísať nejakú tú knihu alebo čo. Rozmýšľam nad tým, že tu nejakú svoju tvorbu začnem uverejňovať. Zaujal ma článok na blog.blog.cz o nejakých ľudoch ktorí tým niečo dosiahli. Ale na to som moc zlá a nenadaná. A hlavne sa hanbím to sem dať lebo je to trápne. Dneska som našla v starých papieroch pár mojich .. nazvime to poviedok a hrozne som sa za ne hanbila. Teda za niektoré. Väčšinu som nedokončila. To je môj hlavný problém. Začnem príbeh, mám úžasný nápad a prinajlepšom to skončí treťou stranou. Ach, mám chuť to vyrátavať.. takže, najmenej 5 čo ma teraz napadlo. Ale to vás určite nezaujíma.Vrátim sa k tomu, že som šťastná a usmievavá. Poobede mi zavolala kamoška, či s ňou nechcem ísť na basket a najskôr sa mi nechcelo ale potom som išla a bolo to fakt fajn. Práve som si uvedomila, že vždy ked mám tvorivú náladu tak som omnoho šťastnejšia. JE to priama úmera. Jejda už mi tá škola lezie na mozog. Mala by som už končiť, zachvíľu príde návšteva na futbal. Ojojooooj :)
PS. julinka pozri sa na seeba :P

Koniec alebo začiatok..

2. září 2009 v 10:53 | mimushQa
Názov mi prišiel taký vhodný. Oficiálne skončilo leto a s ním aj všetko dobré a začína sa škola a s ňou všetko zlé. Nebudem originálna lebo tak ako všetci sa rozpíšem o škole. O prvom dni sa nedá povedať nič zaujímavé lebo sme tam boli iba hodinu. Zmenila sa nám triedna, všetci učitelia, trieda, všetko čo sa dalo, lebo sme prestúpili na vyšší gympel. Prišla jedna nová baba a odišli štyria. To je krátke zhrnutie, lebo ma nič z toho nejak extra nezaujíma. Zabudla som dodať, že nás každý neustále strašil že tento rok to bude ťažké. Ako keby som už aj bez toho nemala nanič náladu. Je fakt otrasné vstávať 6:30. Jediné zatiaľ pozitívne z tohto dňa bolo stretnutie s kamoškami a to, že sme ulovili dobré miesta na sedenie. Niektoré moje "kamošky" (v úvodzovkách nie preto že by som ich nemala rada ale preto že sa mi to slovo zdá divné) ma prekvapili v dobrom, iné v zlom. Vlastne neviem čo som čakala, napríklad, že sa človek môže na nepoznanie zmeniť za dva mesiace alebo ešte za menej, asi niečo také. S prekvapením som zistila, že mi je to jedno. Zistila som, že mi je jedno či som v škole alebo doma, nie je to zúfalé, je to len nutné zlo. Je mi jedno akí sú moji spolužiaci a že ma väčšina z nich nemusí, je mi úplne jedno, že tento rok má byť ťažší než iné. Som prekvapená sama sebou, lebo ja nie som flegmatička takže to asi hrám sama pred sebou, alebo som si zúfalsto minula už včera. O včerajšku by sa určite dalo písať viac a lepšie.

Ráno som sa zobudila okolo 4:40 lebo odchod bol stanovený na 5. Dosť som premáhala únavu, nakoniec som si pospala v aute, lebo sme išli 3,5 hodiny do tatier. Tam sme samozrejme prišli o polhodinu skôr ako babka s dedkom, ktorí mali prísť vlakom (teda tým čo tam jazdí po dedinách) Takže sme si ešte poležali na kufri auta na slniečku, ktoré moc nepomohlo desivo nízkej teplote. Potom pre nás prišlo auto, a vyviezlo nás na Sliezsky dom a odtiaľ sme mali ísť na túru. Moje najnovšie zistenia boli, že prekonávam svoju nenávisť k tatrám, lebo kedˇ sme prišli hore došlo mi ako je to tam pekné. (myslím vodopád, pleso, hory a ani náhodou tú otrasnú chatu :D) druhé zistienie bolo o trochu horšie, lebo som zistila, že nemám vôbec žiadnu kondičku. Dychčala som ako debil a zacítila som v sebe tie kilá čo som za rok pribrala. Už dlhšie mám naplánovanú diétu od začiatku roka, tak som dnes začala. No potom sme sa vytrepali po dlhých hodinách na východnú vysokú, a potom išli naspäť :) ale bolo to všetko fajn. Dosť sme sa ponáhľali a na to doplatili moje klby. Ešte sme si dole ľahli na trávu a so sestrou sme prenasledovali svišťa až kým sme k nemu neboli na meter, nevideli mu do očí atdˇ. Hrozne zlaté zvieratko. No neviem či toto niekto prečíta a možno len ja :D Ale dokončím. Naspäť sme išli strašne dlho kvôli plným diaľniciam a po ceste som zistila hroznú spávu, že jedna super vec sa ruší z čoho vyplýva dalšia hrozná vec. A všetci už chytili nervy, nálada bola fakt nanič. Takže výborný deň skončil dosť hrozne no dnes to už tak nevnímam. Celý tento článok nemá zmysel, je to jedno :) Bye.
 
 

Reklama