Únor 2010

Not happy day

28. února 2010 v 20:44 | mimushQa |  My diary
Chcela som ísť napísať na nový blog. Fakt som chcela, lenže som zabudla heslo a ešte som tam aj dala nejaký blbý mail tak mi to nešlo. A tak som zas tu. Dneska je to fakticky hrozné. Teda nie je, len ráno a večer je.

Ráno bol hokej. Nebudem to rozoberať, to slovo vo mne vzbudzuje rýchle zaplavenie očí slzami. Znamenalo to pre mňa neskutočne veľa, asi až príliš. Ale za pár dní budem snád už v poriadku. Ked to skončilo strašne som sa snažila na to nemyslieť a darilo sa mi. Pomohlo to, ale teraz ma to dostihlo.

Všetko to spôsobil net. Konkrétne jedna vec ma dosť zosmutnila, nemala nič s hokejom, proste som zrazu prišla o svoje podivné ilúzie a dopadla na zem. Teda, ešte asi celkom nie ale som si istá, že je to len otázka krátkeho času kedy sa tresnem o beton. Tak či tak, zase som sa presvedčila, že príliš sa oddávať snom sa nevypláca. Ale čo kedˇ si nemôžem pomôcť..? Vždycky viem ako tieto moje výmysly dopadnú a aj tak snívam, je to poriadne zlé a človek nepochopí ak nevie aké to je.

Skrátka a dobre, moja pýcha bola zase zadupaná a prejavil sa komplex menejcennosti. Je to vlastne klasický koniec môjho vznášania sa v oblakoch ale vždy má trocha inú podobu a vždy ma zasiahne a zhodí. A do toho všetkého sa pritrafil celý deň tak dobre zadupávaný..HOKEJ.

Moja sestra mi poslala pár hrozne smutných článkov a mne sa zas vrátilo to sklamanie a nespravodlivosť a pocit, že s tým nemôžem nič urobiť. Asi to prežívam fakt príliš, skoro ako keby som bola hokejistka. Ale ja si nepomôžem.

Celá dnešná kríza je o mojom nepochopiteľnom mozgu a duši a neviem o čom všetkom ešte ale je to jedine a absolútne môj problém. Nevadí, neľutujem, nebudem to v sebe držať a tváriť sa, že som nadšená. Potrebovala som to len dostať von a tak sa tu ocitá dˇalší z mnohých nešťastných článkov o stave mojej duše, tento krát (verím, že) krátkodobom.

Ja to nedokážem..

19. února 2010 v 18:35 | mimushQa |  My diary
Založila som si nový blog. Vytvorila prezývku, urobila design. Všetko by to bolo úplne bezchybné keby som zas a znova nezistila, že to nedokážem !! Mala som už množstvo pokusov, blogov ktoré by boli schopné vydržať ale hned ako som urobila design som o ne stra

tila záujem. Neviem sa ani donútiť naklikať tú novú adresu a prihlásiť sa a nie ešte tam niečo napísať.

Jedinou chybou tohto blogu je, že nie je anonymný, inak mu nič nechýba. Lenže ja sa proste nedonútim napísať svoje myšlienky niekam inam ako sem. Je to smiešne, ja viem, ved je to vlastne len iná adresa, aj design by som si mohla dať rovnaký a získala by som viac návštevnosti, určite viac ako na tomto rok a polročnom krachu všetkých návštev.

Ale ja to nezvládnem, cítim sa ako keby som zradila svoj denník a vypísala jeho obsah na nástenku, nevviem to popísať. Chcela by som aby na tento blog chodilo viac ľudí ale zároveň to nechcem mať ako záväzok a každý deň sa trápiť či tu svieti nový článok. Chcela by som aby sem ľudía chodili a s radosťou čítali nové príspevky ako kapitoly na obľúbenej knihe.

A tak mám len zopár možností, robiť to čo doteraz, čiže to tu nechať upadať a venovať sa radšej reálnemu a trojrozmernému životu alebo urobiť dlhú a ťažkú rekonštrukciu a starať sa o môj online denník tak ako sa patrí.. Dá sa zobrať z každého niečo??? Moje tri mesiace bez netu ma naučili, že 3D svet je tisíckrát lepší ako ten na obrazovke. Aj keby som chcela, nemám čas, ale chýba mi niečo z toho bezcieľneho sa ulievania na PC. Chýba mi tá pohodo-nuda. Nie, nevymenila by som ju za svoj život, nechcem sa vrátiť späť ale keby sa ku dňu pridali ešte dve nepotrebné hodiny tak by som nebola proti ich preblogovať a precompovať. Ale nemôžem mať všetko a teraz som šťastná. Je to moje rozhodnutie a ja sama viem, že je správne a je čas prežívať svet vonku a nie pred obrazovkou.

Táto moja úvaha je vlastne celá zbytočná, ale potrebovala som si to utriediť v hlave a písanie je asi najlepší liek. Už nemám nič na srdci.. takže BYE..

Alive

12. února 2010 v 15:58 | mimushQa |  My diary
Takže,.. popadla ma taká nezyčajná chuť napísať sem niečo. Net máme už pár dní ale vôbec som nemala chuť sem ísť a niečo písať. Pôvodne som myslela, že si založím nový blog hneď ako budeme mať net ale teraz sa mi nejak nechce. Vytvárať rubriky, nových návštevníkov.. možno by to bolo fajn ale teraz to nepatrí k mojim prioritám a nebudem si na to míňať životnú energiu. Dosť sa zmenilo cez tie tri mesiace, čo som nebola online. Hlavne som si odvykla od pravidelného pripojenia na net či tv. Bolo to super.. teda, nie že by som nebola rada, že už ten net máme ale je to len pár dní a už pri ňom zabíjam kopu času. Za tie tri mesiace som sa naučila svoj čas využívať inak. Lepšie.. čítala som, písala denník, kreslila.. hrala som na gitare. Nie som si istá, či budem aj teraz tak veľa zabíjať čas nezmyselným čmáraním do zápisníka. Lebo som zistila, že jediná vysoká škola ktorá by ma ako tak bavila, je grafika a tam by mi bolo treba vedieť kresliť. A kreslenie ma aj baví. Teraz je to iné. Zase zakopem svoje kreatívne cítenia niekde pod facebook a blog a icq. To mi pripomína, že by som si mala stiahnuť skype. A že by som už konečne mala vypadnúť z tohto prekliateho zabíjača času zvaného internet.Keby som tak na to mala vôľu. No tak pozbieram nejaké jej zbytky a posnažím sa odísť. Zatiaľ zbohom, vaša stále živá .. mimushQa