Dneska som prechádzala po obchodoch v auparku a uvedomila som si, (aj keď som to asi vedela už predtým) že sa zo mňa stala malá šedivá myška. Už nemám náladu ani energiu blbnúť, predvádzať sa,snažiť sa byť cool. Už nehovorím nahlas ako predtým a nekecám so všetk´ými čo vidím. Chcem len prežiť. A nie, že by som mala depku, tak zlé to už nie je, skôr som zo seba prekvapená. Byť unavený životom je zahanbujúci pocit. Ako keby som sa dobrovoľne nechala prevalcovať. Dnes som nakukla do skrine s predsavzatím, že si nájdem niečo "special" a zajtra si to oblečiem do školy, ale moja skriňa, aj keď je dobrá tak nemá veci čo sú zaujímavé. Sivé, zelené svetre, fialové a čierne tričká, tmavé rifle. Tmavé veci sa stali mojimi obľúbenými a to hlavne čierna, pretože ma upokojuje a pomáha mi splynúť s prostredím (no a v neposlednom rade zužuje :)). Byť myšičkou ma nebaví. Chcela by som si zafarbiť vlasy na zeleno, ostrhať si ich na nejaký šialený účes a nakúpiť kopy super oblečenia. Tiež by som chcela piercing a tetovanie (iba malilinké), potom by som možno bola spokojná. No a možno nie, možno by to so mnou zostalo tak ako teraz. Ale nebola by som myš. Toto bude asi môj cieľ na ďalší týždeň. Aké povrchné, povedala by mama a ja s ňou asi súhlasím. Ale aj tak sa toho plánu nechcem vzdať. Tak bye, bye .. na dnes to bude všetko.

↑ takto chcem vyzerať (teda aspoň sa obliekať)






jeej keby si tak lookovala bolo by to super
ináč by si mohla zvoliť trošku volnú uvolnenú naladu 

